Deti sú nadané netušenými schopnosťami. Montessori pedagogika.

Čo  je  výchovný  systém  Montessori?

Mária  Montessori  sa  narodila v roku 1870 v Chiaravalle v Taliansku. Ako prvá  žena  v Taliansku  študovala  a s vynikajúcimi  výsledkami  ukončila  medicínu. Vo  svojej  práci  smerovala  k zmierňovaniu  ľudského  utrpenia. Za  svoju  celoživotnú  prácu  bola  trikrát  nominovaná  na  Nobelovu  cenu  mieru, ktorú  získala v roku 1950. Zomrela v Holandsku r.1952.

Deti  sú  nadané  netušenými  schopnosťami, ktorých  využitie  nás  môže  skutočne  doviesť  k  radostnejšej  budúcnosti. Pokiaľ  naozaj  chceme  nový  lepší  svet, potom  si  vzdelanie  musí  klásť  za cieľ  všestranný  rozvoj  vnútorného  detského  potenciálu. Vzdelanie  má zaručovať  skutočný rozvoj  osobnosti.

Od narodenia do šiestich rokov  života  sa dieťa rozvíja cez  zmysly, ktoré  sú  aktívne (sluch, zrak, hmat, koža....) Je to najdôležitejšie  obdobie, kedy  sa  ľudský  intelekt  zakladá  a formuje. Začína  poznávaním svojho  okolia. Jeho  podstatou  je veľmi  intenzívna  a špecificky  zameraná  vnímavosť, ktorá  prebúdza  nesmierny  záujem  o  veci  a tiež  nadšenie  o všetko  čo  dieťa  obklopuje tak, že sa celé  okolie  ktoré  dieťa  obklopuje  stáva  súčasťou  existencie  dieťaťa. V jeho  živote  sú určité  vývojové  obdobia, kedy má  dieťa  mimoriadne  schopnosti  rozvinúť nejakú  zručnosť, alebo získať  nejakú skúsenosť. M.M. nazvala tieto  obdobia  zvýšenej  vnútornej  citlivosti  na určité  podnety  senzitívnymi obdobiami. Vykonávať  určitú činnosť  je  potreba  mozgu. Spájajú sa tak  zmyslové (senzorické) centrá  s pohybovými (motorickými).Ak je daná schopnosť  získaná  záujem o konkrétnu činnosť zaniká. Dieťa sa v skutočnosti  potrebuje dotýkať naozajstných vecí a manipulovať s predmetmi  reálneho sveta. V prvých 2-3 rokoch sa dieťa môže stretnúť s vplyvmi, ktoré celkom zmenia jeho budúcnosť. Ak sa stane  terčom  násilia, je poranené, zanedbané ,alebo sa stretne s nesprávnym  prístupom  a závažnými prekážkami vo vývoji, môže  dôjsť  k vytvoreniu rôznych porúch  osobnosti. To znamená, že charakterové  vlastnosti  dieťaťa sa vyvíjajú  s ohľadom na prekážky, ktoré musí dieťa prekonávať.

Všetky  defekty  majú  negatívne následky  na rozvoj intelektu a celej  mentálnej  stránky  osobnosti.

Výsledkom je dieťa  s charakteristickými vadami neschopné sa  učiť a meniť svoje chovanie.

Poruchy aktívnych detí:

Vrtošivosť, sklony k násiliu, záchvaty hnevu, neposlušnosť, agresivita, neschopnosť sa podriadiť, prejavy deštruktívneho  inštinktu. Bežná  je tiež chamtivosť, ktorá vedie k sebectvu a závisti. Závisť sa neprejavuje  pasívne, ale snahami  zmocňovať sa predmetov, ktoré  patria  druhým. Nestálosť, bezcieľnosť, neschopnosť  zamerať  pozornosť  a udržať  sústredenie na  čo naväzujú  ťažkosti  s koordináciou  ruky. Predmety  často  padajú a rozbíjajú  sa .Je  tu tiež nesústredenosť a prebujnelá predstavivosť. Tieto  deti  často  vykrikujú, jačia  a sú celkovo  hlučné. Zámerne vyrušujú  druhých  a posmievajú sa im. Ku slabším deťom  a zvieratám sa chovajú  nepekne. Pri  stole sú  často chamtivé.

Poruchy  pasívnych detí:

Hlavným  rysom ich povahy je akýsi  nedostatok  vitality. Sú nedotklivé a bez  iniciatívy. Keď niečo chcú  začnú  plakať  a snažia sa prinútiť  ostatných, aby  ich obsluhovali. Vždy  chcú aby ich niekto bavil a veľmi často sa nudia. Zo  všetkého  majú strach  a veľmi  často sa vešajú na dospelých. Často klamú, čo  je pasívna  forma  sebaobrany. Niekedy  i  kradnú, čo je  v ich  prípade  tiež  len  istá  forma  psychickej  kompenzácie. Stáva  sa, že  sa  u nich prejavujú  telesné  neduhy, ktoré však  môžu  mať  psychický pôvod. Niekedy  odmietajú  potravu, akoby stratili chuť do jedla, inokedy  sa zas bezdôvodne prejedajú, čo má za následok zažívacie  ťažkosti. Strach z tmy, nočné desy  a iné poruchy  spánku, môžu

mať  nepriamy  vplyv  na telesnú kondíciu a dokonca súvisieť  s chudokrvnosťou. Často sa objavujú tiež  nervové ťažkosti.

Dnes  je celkom  zrejmé, že každý z uvedených defektov  je následkom  nejakého  nevhodného  prístupu k dieťaťu a jeho  aktivitám  v rannom veku. Spoločným menovateľom ťažkostí je nedostatok príležitostí  ku spontánnym aktivitám. Dospelý veľakrát všetko robia za deti, čím im zabraňujú previesť  vlastné cykly  formatívnych  aktivít. Výsledkom  je nečinnosť  a pasivita. Dieťa nemá možnosť manipulovať s vecami  napriek tomu, že ich okolo seba  veľa  vidí a túži po nich. V Montessori  škôlkach je viditeľná rýchla náprava. Deti,ktoré si slobodne  môžu vyberať vhodnú činnosť  sú vždy  zaujaté  iným druhom  práce. Dieťa  má schopnosť  vybrať si spontánne tú najvhodnejšiu činnosť  a zamestnať  sa tým, čo mu nakoniec  prinesie  potešenie a pocit vyrovnanosti. Objavila  sa ďalšia  nečakaná vec  Deti sa celkom nečakane  začali chovať  poslušne. Spojenie  poslušnosti  a zároveň voľnosti. Tajomstvo  úspechu  spočíva v pestovaní  disciplinovanosti  cestou poskytnutia  určitého stupňa  slobody.

Popísaná zmena sa u detí neobjavuje postupne, nastupuje nečakane a náhle v dôsledku  hlbokého sústredenia  na určitú opakovanú sériu pohybov  s predmetom, ktorý ho zaujal. Ktorý mu umožňuje nielen schopnosť precvičovania určitej schopnosti, ale podáva tiež informácie o úspešnosti jeho pokusov prípadne chýb. Vďaka týmto cvičeniam sa v duši dieťaťa odohrávajú významné zmeny a dieťa sa ukľudňuje, začína žiariť spokojnosťou, je naplnené energiou, zabúda na všetky ostatné  problémy.

Čo je zaujímavé nestará sa o odmeny, alebo materiálne ceny. Proces návratu  nerovnovážneho stavu psychického rozvoja do stavu psychickej rovnováhy  prostredníctvom hlbokej oncentrácie na činnosť, prinášajúcu  uspokojenie vnútorných potrieb, nazvala M.Montessori procesom normalizácie.

Tieto výsledky potvrdili, že pôvodné získané  defekty  boli získané a nie vrodené.

U nás na Slovensku funguje Montessori  škôlka spojená so základnou školou v Bratislave na Lamači.

Keďže sa intenzívne zaujímam o tento vzdelávací systém v januári som ju navštívila. Bola to skupina 18-tich detí od 3-6 rokov. Deti sa venovali činnostiam, ktoré si sami vybrali. Pozorovala som prácu detí s geometrickými tvarmi, červenými tyčami, hnedými hranolmi, rátanie, vystrihovanie, kreslenie, skladanie podľa farieb a tvarov, šitie, presýpanie, umývanie riadu, zalievanie kvetín i voľnú  debatu  kamarátov...

Dve dievčatká sa rozhodli spolupracovať  s perlovým materiálom, ktorý si preniesli na pripravený stôl.

Bol to veľký podnos na ktorom bolo mnoho goráliek v spojení od 1do 10.Pri prác i im zrazu celý podnos spadol zo stola a všetky gorálky sa rozsypali. Jedno dieťa poznamenalo vy ste to rozsypali.

No jedno z dievčatiek  hneď odpovedalo, nie to spadlo samo. A malo úplnú pravdu, lebo to neurobili úmyselne. Začali to hneď zbierať a triediť no goráliek bolo veľmi veľa bola to práca na dlhý čas. Zrazu im prišli na pomoc dve ďalšie deti, bez toho, aby im to niekto prikázal. Deti majú zvláštny  inštinkt vycítiť, kedy je pomoc potrebná. Učiteľka do toho vôbec nevstupovala, len pozorovala ako sa celá situácia vyvíja. V priestoroch bola disciplína a poriadok. Deti odnášali použitý materiál hneď automaticky na svoje miesto, aby si mohli opäť vybrať inú aktivitu.

Pri rozhovore s pani riaditeľkou som sa dozvedela, že v ich škole majú šiestaci zvládnuté učivo deviatej triedy bez toho, aby  boli zaťažovaný domácimi  úlohami a odchádzajú na gymnáziá.

Čo k tomu dodať?

Ľubica Personová

Materské centrum Dupajda Vás pozýva na Montessori aktivity každodenného života a zmyslovej výchovy pre rodičov s deťmi, ktorí majú záujem. Stretávať sa budeme od druhej polovice marca 2012 každý pondelok o 9:00 v priestoroch materského centra.

Foto: Ukážka  sady valčekov, ktorá  pri opakovaných cvičeniach zlepšuje vizuálne schopnosti, zvyšuje vnímavosť pri pozorovaní a rozšírenie schopnosti koncentrácie pri systematickej činnosti. To všetko spätne posilňuje schopnosť dieťaťa poznať a odstrániť vlastné chyby. Tým sa dieťa dostáva na cestu sebazdokonaľovania. Zisťuje čo dokáže a to v ňom vzbudzuje túžbu skúšať ďalšie a ďalšie veci.